

Váš projekt nese název Y-VISTA: Yeast Variability: Interplay of Storage, Tension and Architecture. Jak byste jeho hlavní myšlenku vysvětlila člověku, který se ve vědě příliš neorientuje?
Bunku si môžeme predstaviť ako malú továreň, ktorá sa v biotechnologickom procese dokáže množiť, rastie a počas toho produkuje rôzne látky. A práve tieto látky môžu byť pre nás cennými biotechnologickými produktmi.
Záleží na tom, na aký produkt sa zameriavame. Môže nás zaujímať biomasa buniek ako celok, alebo jej konkrétne zložky, napríklad lipidy, proteíny, pigmenty, polysacharidy alebo ďalšie zlúčeniny.
To, ako bunka rastie a aké látky dokáže produkovať, závisí od jej genetickej výbavy a od prostredia, v ktorom sa nachádza. Keď ju vystavíme stresu, jej rast sa môže spomaliť a bunka začne reagovať zmenami vo svojom metabolizme. Niekedy je to pre nás žiaduce, pretože práve v stresových podmienkach môže začať intenzívnejšie produkovať určité látky, o ktoré máme záujem.
A nás v projekte zaujíma, ako s tým všetkým súvisia aj mechanické vlastnosti bunky. Teda nielen to, aké látky obsahuje a produkuje, ale aj to, aká pevná je jej bunková stena, aký tlak pôsobí v jej vnútri a ako odoláva rôznym podmienkam.
Proč jste si jako předmět výzkumu vybrala právě kvasinky?
Kvasinky, ale mikroorganismy všeobecne, sú úžasné bunkové továrne. Sú veľmi rozmanité a dokážeme ich využívať na produkciu množstva rôznych látok. Často si pod kvasinkami predstavíme iba tie, ktoré používame pri výrobe chleba alebo piva. Ale existuje množstvo ďalších druhov, ktoré majú zaujímavé vlastnosti.
Mňa osobne veľmi zaujíma variabilita medzi jednotlivými druhmi či už kvasiniek, alebo vláknitých hub (plesní). Počas svojho pôsobenia v Nórsku som, mimo iné, pracovala s vláknitou hubou, ktorá dokázala akumulovať až približne 80 % hmotnosti svojej biomasy vo forme lipidov. Keď som videla, aká obrovská produkcia to môže byť, premýšľala nad tým, prečo sú medzi jednotlivými kmeňmi také veľké rozdiely, do akej miery možno indukovať zmeny v rámci jedného mikroorganizmu, a ako to využiť v rámci biotechnologickej produkcie.
Prečo jeden mikroorganizmus dokáže akumulovať také množstvo lipidov a iný nie? Ako to súvisí s bunkovou stenou, jej zmenami a vnútorným tlakom buniek? Ako by sme bunky mohli podporiť, aby boli odolnejšie alebo aktívnejšie? Práve tieto otázky ma postupne priviedli k myšlienke projektu Y-VISTA.
V čem je váš výzkumný přístup nový a kde by výsledky mohly najít praktické využití?
Nové je predovšetkým prepojenie viacerých uhlov pohľadu na bunky. Chceme kombinovať skúmanie mechanických vlastností, metabolickej aktivity a životaschopnosti buniek.
Kvasinky sa využívajú napríklad v potravinárskom a farmaceutickom priemysle, ale aj v ďalších oblastiach biotechnologickej výroby. Veľký potenciál vidím v optimalizácii samotných biotechnologických procesov.
Predstavme si napríklad bunky, ktoré akumulujú určitú cennú látku. Ak vieme vhodnou zmenou podmienok zvýšiť jej množstvo, môžeme získať väčší výťažok. Alebo ak dokážeme zvýšiť odolnosť buniek a zefektívniť produkciu, môžeme vylepšiť udržateľnosť a ekonomickú stránku daného procesu.
Náš projekt je zameraný predovšetkým na základný výskum. Najskôr potrebujeme pochopiť samotné mechanizmy a potom uvažujeme o konkrétnych aplikáciách.
Z vedeckého hľadiska by bolo veľkým úspechom, keby sa nám podarilo objasniť doteraz nepopísaný mechanizmus, ktorý priamo súvisí s variabilitou kvasinkových buniek, modifikáciou ich architektúry a bol by priamo uplatniteľný pre vylepšenie biotechnologických procesov.
Ale chcela by som zdôrazniť aj ďalšiu vec, a tou je ľudský faktor. Súčasťou projektu budú mladí vedci a doktorandi. A pre mňa by bolo veľkým úspechom aj to, keby sa aj na základe práce v rámci projektu vytvorili podmienky, ktoré povedú ku kritickému mysleniu, samostatnej práci a motivácii pokračovať vo vede.
Jak chcete vést svůj tým a jaký prostor dostanou doktorandi pro vlastní nápady?
Dôležité bolo predovšetkým to, aby sme dokázali vhodne skombinovať rôzne odbornosti. Dobrá komunikácia a celková atmosféra v tíme, pravidelné stretnutia a vzájomná informovanosť sú pre mňa veľmi dôležité.
Chcela by som, aby sme mali otvorenú komunikáciu, aby sme sa vedeli rozprávať aj o negatívnych výsledkoch a aby mali jednotliví členovia tímu priestor na nápady a sebarealizáciu.
Za jeden z hlavných cieľov doktorského štúdia považujem to, aby sa človek naučil kriticky rozmýšľať, aby bol iniciatívny a vedel samostatne pristupovať k vedeckým problémom. Dôležité je, aby študenti rozumeli tomu, prečo niečo robia, vedeli výsledky interpretovať a sami rozmýšľali nad tým, ako pokračovať.
Byla pro vás vědecká kariéra od začátku jasnou volbou?
Určite to bolo postupné. Už počas štúdia na základnej a strednej škole ma zaujímali prírodné vedy, ale nemala som od začiatku jasnú predstavu, že sa budem venovať vedeckej kariére.
Dôležitá bola pre mňa skúsenosť s vypracovávaním záverečných prác na vysokej škole. Vtedy som začala vidieť, ako výskum funguje a že je to veľmi tvorivý proces.
Postupne som si uvedomila, že si neviem úplne predstaviť prácu, pri ktorej by som každý deň od ôsmej do piatej robila na jednom mieste stále to isté. A práve preto som sa rozhodla pokračovať v doktorskom štúdiu.
Významnou část své vědecké kariéry jste strávila v Norsku. Co vám tato zkušenost přinesla?
V Nórsku som bola od roku 2017 takmer 6 rokov, najprv ako PhD študentka a potom ako postdoktorský výskumník. Bolo to pre mňa veľmi dôležité obdobie, pretože som získala množstvo vedeckých skúseností a mala som možnosť pracovať v medzinárodnom prostredí. Okrem samotného laboratórneho výskumu som sa naučila veľa aj o fungovaní medzinárodných projektov, spolupráci medzi pracoviskami a organizácii vedeckej práce.
Hlavným prínosom boli ľudia, ktorých som stretla, kolegovia, od ktorých som sa mohla učiť a kamarátstva, ktoré dodnes udržiavame. Taktiež som mala možnosť veľa cestovať, či už na konferencie alebo kurzy v rámci práce, alebo vo svojom voľnom čase.
Co vás na vědecké práci baví nejvíce?
Jednoznačne rozmanitosť. Veľmi ma baví, že práca nie je rutinná a že sa v nej strieda množstvo rôznych činností.
Niekedy pracujete v laboratóriu, inokedy analyzujete výsledky alebo pripravujete článok, či projekt. Potom máte výuku, pracujete so študentmi, diskutujete s kolegami. A baví ma tiež to, že sa človek stále učí niečo nové. Neustále sa objavujú nové metódy, poznatky a otázky, na ktoré sa snažíme nájsť odpovede.
Co byste poradila mladým vědcům a vědkyním, kteří se chtějí vydat na vlastní výzkumnou dráhu?
Určite by som im poradila, aby boli iniciatívni a snažili sa navštíviť viacero pracovísk. Aby nezostávali celý čas iba na jednej inštitúcii a nebáli sa získavať nové skúsenosti.
Zahraničná skúsenosť je veľmi cenná, ale nechcela by som, aby to vyznelo tak, že kvalitnú vedu možno robiť iba v zahraničí. Aj v rámci Českej republiky existuje množstvo kvalitných vedeckých pracovísk.
Dôležité je predovšetkým rozširovať si obzory, stretávať nových ľudí a učiť sa z rôznych prostredí.
Co byste si přála, aby si lidé po přečtení tohoto rozhovoru odnesli?
Budem rada, ak tento rozhovor prispeje k tomu, aby sme si aj naďalej udržali presvedčenie o obrovskom význame základného výskumu. Práve z porozumenia základným princípom vznikajú tie najväčšie objavy, ktoré neskôr menia náš každodenný život.
A zároveň by som chcela ukázať, že vedecká práca môže mať rôzne podoby a že aj pri budovaní vedeckej kariéry je možné hľadať rovnováhu medzi prácou a rodinným životom.
Děkujeme za rozhovor a přejeme hodně úspěchů v pokračování výzkumu!
-jo-
Zdroj: FCH VUT